Cesta do vnútra ženskej duše
Prechádzala som sa včera po Starom meste Bratislavy a moje kroky ma doviedli na nádhernú výstavu v Staromestskej galérií Zichy. Táto výstava sa volala Príbehy ciest, ktorej autorkou je výtvarníčka Darina Berková. Stretla som ju včera aj osobne a toto stretnutie aj obrazy, ktoré som mala možnosť vidieť, sa hlboko dotkli môjho vnímania aj osobnosti.
Dlho som v živote hľadala to, čo by som rada robila. Musela som pritom prekonať mnohé prekážky, ale včera som prišla taká, aká som a zažila, že je možné inšpirovať aj byť inšpirovanou. Prijala som krásu a hĺbku diela pani Berkovej, a cez jej umelecký prejav som mohla lepšie porozumieť sebe samej.
Ak má umenie tak veľkú výpovednú hodnotu, že sa dokáže hlboko dotknúť druhého človeka, znamená to, že jeho autor do neho dal to skutočné zo seba. To si veľmi vážim, pretože to potom oslovuje srdcia druhých ľudí a tiež ich inšpiruje a pobáda hľadať v sebe samých, najprv možno otázky, ktoré sa chcú seba spýtať, ale aj odpovede na ne.
Kto vlastne som a kam smerujem? Aká je moja identita? To sa v tomto prípade týka najmä identity žien. Mnohokrát identitu žien určujú vonkajšie podmienky, ktoré im hovoria, aké majú byť. Majú byť "dobré" - to znamená také, aké sa očakáva. Majú byť prispôsobivé, poslušné, pasívne, majú byť "len" matkami a majú všetko stíhať. Lenže toto všetko nie je pravda a k šťastiu žiadnu ženu neprivedie. Pritom materstvo, pokiaľ ho oslobodíme od predsudkov, ktoré mu prisudzuje spoločnosť, je pre ženu skutočným požehnaním a objavovaním seba samej.
Každá z nás si kladie otázky - som v živote šťastná? Som spokojná s tým, čo pre seba robím? Robím to, čo naozaj túžim? Viem si dopriať čas pre seba a cítiť, že je to tak v poriadku? Uvoľniť sa a spočinúť, objaviť, aká vlastne som a aké dary v sebe ukrývam? A tešiť sa zo svojej ženskosti, slobody bytia a deliť sa prirodzene o to, aká som so svetom. Zdá sa to ako sen, ale môže to byť pre každú z nás aj skutočnosť. Tá voľba leží v nás samých. Len my samé - ju môžeme uskutočniť. Len my samé určujeme to, ako nás bude vnímať naše okolie.
(Webová stránka výtvarníčky Dariny Berkovej a jej nádherné obrazy).
Obrazy Dariny Berkovej sa ma hlboko dotkli. Aká je vlastne žena? Nežná a jemná, ako víla. Tajomná ako meluzína, ktorá túži po slobode a otvára svoje vnútro novým možnostiam. Vášnivá ako Eva, matka všetkého života. Žena je voda, žena v sebe skrýva silu premeny, tajomstva a krásy, ktorým môže obohatiť svet, svojim osobitým vnímaním prispieť a vniesť do tohto sveta harmóniu, porozumenie, novosť a odvahu tvoriť, odvahu byť sama sebou.
Moja obľúbená kniha je Kráľovná a divožienka. Hovorí o 14 archetypoch žien, ktoré nosí v sebe každá žena. Je založená na biblických postavách, ale knižka postráda typické moralizovanie. Má v sebe ozajstnú hĺbku a prináša nové možnosti, ktoré vo svojom vnútri môže objavovať aj žiť každá žena. Že žena nie je závislá od muža, že žena nie je závislá od toho, do akých rolí sa ju snaží vtesnať spoločnosť, ale nesie v sebe prapôvodnú silu života, lásku, prirodzenosť, múdrosť a porozumenie, ktorými môže naplniť svoj život a obohatiť nimi životy druhých.
Pre mňa bolo to, že som včera vošla do staromestskej galérie a spoznala tam pani Darinu Berkovú a jej umelecké dielo, naozaj veľkým darom. Pomohlo mi to opäť si viac vážiť samu seba a dôverovať viac tomu, čo mi hovorí moje vlastné srdce, než tomu, čo som si myslela, že mám alebo musím v živote robiť. Napokon, nikto neprejde za nás tú cestu, stať sa slobodné môžeme len samé v sebe. A cesta začína v tom, že si vážime to všetko, čím vo svojom vnútri ako ženy sme a tieto dary, ktoré máme, rozvíjame a dobre sa o ne v sebe staráme.
Ďakujem Darine Berkovej za inšpiráciu a tento článok venujem jej aj každej žene, ktorá si ho prečíta. A takisto vrelo odporúčam navštíviť nádhernú výstavu Príbehy ciest.
Tereza Filipková.
8. 7. 2018.