Jedlo je časom prijímania lásky

Jedlo je časom pokoja a prijímania lásky. Je priestorom pre vytvorenie harmónie a zdieľania, je časom odpočinku aj hojnosti. Predstavuje pre nás príležitosť, ako pustiť všetko, čo nás počas dňa rozrušuje alebo znepokojuje, a byť tu a teraz.

Pokiaľ jeme sami, skúsme si dopriať pokojné a harmonické prostredie a dobré jedlo si vychutnať. Vnímať pri jedení samých seba aj okolie, náš dych a chuť, ktoré jedlo má.

Jedlom zároveň prijímame lásku od samých seba, ktorú máme možnosť si venovať. Môžeme posvätiť chvíľu, keď jeme, svojim postojom a starostlivosťou voči sebe. Možno po čase zistíme, že sa stávame pokojnejší a vnímavejší voči sebe. Nebudeme potom cítiť nedostatok, pretože s jedlom, ktoré prijíme naše telo, prijíme naše vnútro lásku, ktorú si takto doprajeme. Ak budeme jesť v zhone a rýchlo, ak nebudeme brať ohľad na seba a na naše telo, nebudeme mať pocit hojnosti a dostatku. Budeme nespokojný so sebou aj s jedlom, ktoré sme jedli. Ani naše telo nebude spokojné s našim prístupom. Môže sa stať, že budeme mať dlhodobo problémy s trávením.

Jedlo však môže predstavovať priestor na vytvorenie atmosféry pokoja a vnútornej hojnosti, ktorá nás posilní, v ktorej si budeme môcť odpočinúť aj rásť.

Pri raňajkách môžeme vnímať pokoj rána a začať deň prejavením si lásky zdravým a chutným, alebo obľúbeným jedlom a nápojom. Na obed si môžeme v polovici dňa dopriať spolu s jedlom priestor v podobe času na seba, kedy sa uvoľníme a sústredíme na to, čo cítime a čo pre seba robíme. Večerou môžeme jedlom zakončiť deň pokojným spočinutím v sebe a v prítomnom okamihu.

Niektoré kultúry majú vo zvyku sa pred jedlom modliť. Aby však modlitba, rozjímanie a meditácia priniesli pokoj, musia byť úprimné a musia vychádzať z nášho vnútra. Musí v nich byť viera v to, že si dokážeme takýmto spôsobom pomôcť. Môžeme si vymyslieť svoju vlastnú modlitbu, ktorou sa upokojíme, ktorou sa ponoríme do nášho vnútra a načerpáme síl.

Pokiaľ ide o mňa, pred jedlom zvyknem rozjímať a spočinúť v okamihu. Často si v mysli hovorím slová, ktoré mi pomáhajú lepšie vnímať seba. Pritom sa sústredím na svoj dych a nechávam svoje vnímanie a život plynúť. Pokiaľ si to skutočne doprajem, už po minúte sa cítim lepšie a moja myseľ je osviežená.

Keď zdieľame jedlo s druhým človekom, vedome sa môžeme spoločne s ním rozhodnúť, že jedlo bude časom vzájomnosti a zdieľania. Konflikty a problémy, čo nás ťažia, môžeme odložiť na neskôr. Sústreďme sa narozdiel od toho na to, čo nás spája s druhým človekom, čo je nám prijémené a na to, ako sa cítime, aký je pre nás tento prítomný okamih.

Jedlo má silu nielen spájať nás so sebou samými, ale aj s druhými ľuďmi. Vychutnajme si preto spoločný čas, ktorý zdieľame pri jedle a naplňme ho spolupatričnosťou a vzájomnosťou.

Jedlo totiž v našom vedomí symbolizuje dôveru, dôveru k sebe aj k druhému človeku. Pokiaľ sme schopní v pokoji zdieľať jedlo s druhým človekom, pravdepodobne si s ním navzájom dôverujeme. Pokiaľ sa rozhodneme posilniť dôveru vo vzťahu, na ktorom nám záleží, môžeme skúsiť dopriať si dobré jedlo spoločne.

Tak ako prechádzka, cvičenie, relaxácia, kreslenie, tvorenie aj úprimný rozhovor alebo bytie s druhým človekom, je jedlo časom tu a teraz. Môže sa stať prežívanou prítomnosťou, kde necháme ísť ťažobu toho, čo bude a neťaží nás to, čo bolo kedysi. Je to priestor na regeneráciu, na spočinutie, na obnovu a budovanie dôvery. Rovnako tiež aj na rozvoj sebapoznania.

Tieto momenty sú v našom živote najdôležitejšie, pretože sú skutočné. Môžeme v nich prijať aj rozvíjať to, kým sme. Tieto momenty a ich vedomé prežívanie nás môžu viesť k šťastiu a skutočnému naplneniu.