Zázrak menom život
Kto som? Kam smerujem? Som v živote šťastný? Som k sebe úprimný?
Tieto otázky si kladiem každý deň. Každý deň sa zobúdzam a pozdravím svet, aby som poďakovala za to, že môžem žiť. Každý deň je darom a zázrakom, pokiaľ sa ho taký rozhodnem urobiť. Je len na mne, ako pristúpim k sebe samej aj svojmu životu.
Ľudia často začnú brať to, čo si myslia, že majú, ako samozrejmosť. Začnú brať ako samozrejmosť svoj vlastný život, život navôkol seba aj druhých ľudí. Potom prichádzajú o vzácnosť a jemnosť bytia, ktorá je v jednoduchosti.
Poznám, keď ľudia začnú brať to, čo si myslia, že majú, ako samozrejmosť. Ked začnú brať svoj život ako samozrejmosť, ľudí, ktorých v živote poznajú, to, čo ich obklopuje, ako samozrejmosť. Sama sa to pokúšam prekonať. Lebo každý jeden deň je dar a je požehnaný.
Keď pristúpim ku každému dňu, akoby bol ten posledný, pýtam sa samej seba: Na konci dňa budem spokojná s tým, ako som žila? Čo
som z lásky urobila pre seba? Postarala som sa o seba, žila som v mieri
so sebou? Ako som pristúpila ľuďom a k tomu, na čom mi záleží? Brala
som to ako samozrejmosť? Brala som to ako dar? Neviem, koľko budem na
svete a toto vedomie mi dnes prinieslo krásny pocit slobody a pokory.
Uvedomila
som si, že môžem každý deň urobiť zázračný, pokiaľ ho budem brať ako
dar. Pokiaľ budem vedieť, že môže byť ten posledný.
Každá cesta začína láskou voči sebe samému. Začína úctou voči svojmu vlastnému životu.
VIem, že nezachránim svet ani nikoho. To je nemožné. Jedine svoj život
môžem zmeniť a rozhodnúť sa, aký svet si pre seba vytvorím. Viem, že raz
budem vedieť milovať svoje deti len toľko, koľko dokážem milovať samu
seba. Že im ponúknem len toľko, koľko viem venovať sebe samej. Že život,
ktorý vytváram teraz pre samu seba, bude svetom, v ktorom oni budú
rásť. A táto vedomosť mi pomáha ísť ďalej za tým, čo je dobré.
Snažíme sa zachraňovať matku prírodu, alebo druhých ľudí. Často to ale nerobíme v súlade so sebou. Často to robíme na úkor seba. Nikto za nás cestu za šťastím neprejde. To neznamená, že to nie je dôležité. Je to veľmi dôležité. Ale znamená to, že s úctou by sme v prvom rade mali začať u seba samých.
To, čo robím v živote, robím najmä pre seba samu. Robím zo svojho srdca a jednoduchej dôvery v to, že rovnakú lásku, akú mám v sebe ja, má aj druhý človek. Nikto nemôže venovať lásku, pokiaľ jej sám v sebe a pre seba nemá dostatok.
Len ja sama mám voľbu a zodpovednosť, aký svoj život urobím. Akým pohľadom sa budem dívať na samu seba, s akou posvätnosťou si budem ctiť svoj život. Nič nemusím robiť, len načúvať hlasu svojho vnútra a s úctou a láskou sa o seba postarať. Túto voľbu môže spraviť každý jeden z nás, dokonca aj vtedy, keď je vo veľmi ťažkej situácií. Ja som prežila veľmi ťažké chvíle, v ktorým som sa rozhodla spoľahnúť na samu seba a na to, kam ma viedlo moje srdce, intuícia a vnútorný hlas.
Rozhodla som sa veriť aj cudzím ľuďom, v dobro v ich v srdci a dostala som sa na miesto, v ktorom vo svojom živote teraz mám byť. Ale viem, že cesta, ktorú som prešla, bola mojou vlastnou. A že bola cestou za dôverou v seba samu aj v dobro u druhých ľudí. Každý túto cestu za šťastím a vnútornou slobodou musí prejsť sám. Každý má na to všetku silu sveta už v sebe samom, vo svojom srdci. Stačí načúvať. Naše srdce nám hovorí, čo je správne a čo je dobré, čo potrebujeme a čo si zaslúžime. My sami vieme, kedy sme šťastní a kedy trpíme a cesta je v úprimnosti. Voči sebe aj voči druhým ľuďom.
Ľudia sa cítia šťastní a hodnotní, pokiaľ vidia zmysel svojich činov. Pokiaľ vidia, že sa svojim životom dotkli druhého človeka, že mu pomohli na jeho ceste, alebo že ho inšpirovali. Že mohli prispieť a venovať slobodne dobro vo svojom srdci. V tom je život krásny, to mu dáva vážnosť, posvätnosť a zmysel. Človek prichádza na svet aby miloval a bol milovaný. Aby sme mohli milovať druhého, môžeme začať s láskou u seba samých. A čo je to vlastne milovať? Nie je láska predovšetkým dôvera, trpezlivosť, porozumenie, úcta a úprimnosť? Nie je to schopnosť uroiť čosi pre druhého preto, že vieme, že mu to pomôže a je to správne? Rešpekt k druhej ľudskej bytosti takej, aká je. Porozumenie a zdieľanie toho, čo je dôležité. Spolupatričnosť. Toto je láska. Spolupodieľanie sa. Voľba ísť s druhým človekom a pomôcť mu na jeho ceste, aby sa mohol stať taký, aký sa má stať. A prijímať od neho to, aký je a byť povedľa neho tiež sám sebou.
Napokon netreba robiť nič veľké. Stačí byť taký, aký som a ten, kto to dokáže, dokáže s láskou prijať druhého človeka takého, aký je. Nezasahuje. Necháva ho byť. Len ten, kto je šťastný sám v sebe, toto dokáže. A skutočné šťastie spočíva v pokoji, jednoduchosti bytia, v mieri so sebou samým, v úcte k životu svojmu, druhého človeka, životu navôkol.
Každá cesta začína láskou voči sebe samému. Súladom so sebou. Láska je v tom, že sa o seba postarám a som si verný. Je v tom, že o to, aký som sa prirodzene delím zo svetom. Je v tom, že slobodne hovorím to, čo cítim a som úprimný voči sebe aj druhým. Je v tom, že mám k sebe úctu. Je v tom, že to, akým som, venujem ďalej a cítim sa za to vďačný. V tom, že prijímam lásku od druhých ľudí a verím im, verím, že sú dobrí práve takí akí sú a môžem sa spoľahnúť na dobro v ich vnútri. Je v tom, že dôverujem. Namiesto toho, aby som sa pokúšal svoj život vtesnať do krabičky, otvorím ju a vyletím k oblohe ako vták. Namiesto toho, aby som sa pokúšal ovládať seba aj veci navôkol, radšej dôverujem sebe aj životu. A tak môže byť môj život šťastný a spokojný v jednoduchosti bytia.
K tomuto porozumeniu ma viedla dlhá cesta, ale ja si vážim každý svoj krok a vážim si všetko dobro, ktoré som vevnoala sebe aj ľuďom navôkol. Rovnako si vážim všetkých ľudí, ktorí mi na mojej ceste úprimne pomohli a uverili vo mňa. To ostane navždy a v tom je zmysel samotný.
A život je krásny, pokiaľ sa oň v sebe dobre postaráme a pokiaľ sme sami pre seba... tou zmenou, ktorú túžime vidieť vo svete. A prirodzene tým, akí sme, môžeme aj druhých inšpirovať, aby zmenu, po ktorej túžia, vo svojich životoch urobili. Lebo len oni to môžu urobiť, len oni na to majú právo aj všetku silu, ktorú k tomu potrebujú.
ĎAKUJEM ZA TO, ŽE TU NA TOMTO SVETE MÔŽEM ŽIŤ.
Terezka Filipková.
